na Blog.cz

Jeeeej to je peknee:-DD

Toto sa mi páčilo, tak som to sem musela dať:-D Mám to v PC už dlho, takže neviem odkiaľ som to zkopírovala, tak keď toto číta autor/ka OSPRAVEDLŇUJEM SA:-D

Sakura: Sasuke-kun...

Sasuke: Co zas?
Sakura: Nemůžu usnout...vyprávěj mi pohádku.
Sasuke: No jo.Když budeš potom chrápat .
Sasuke:Ták byl jednou jeden princ a ten byl EMO.
Jednou jel na lov lišek.(Naruto se na něj trochu rozčileně kouk.)
Když tu uviděl hrad.Na něm byla hlídána princezna...
Sakura:A byla krásná?
Sasuke:ne
Ták kde jsem skončil?Jó už vim.
Ta růžovovlasá princezna byla hlídaná EMO-čarodějem Itachim.
Princ používal Chidori,Plamen a nic.
po 3 letech se znovu vrátil a Itachiho zabil.
Princezna se na něj tak lepila, že už to nevydržel a začal zdrhat.
Po cestě potkal Lišku která měla 9 ocasů.Když liška uviděla princeznu, tak ji sežrala.Princ si ji vzal k sobě na hrad.Denně ji krmil Ramenem a žili s liškou šťastně až do smrti.
Naruto už spal jako dudek.Vypadalo to, že se mu ta pohádka zalíbila.
Ovšem Sakuře to nestačilo.
Sakura:A proč nebyla Princezna s Princem spolu?
Sasuke: *Chrápe*
Sakura: Ach jo

KliQ celý článok...

KliQ celý článok...

Akože toto je fakt už moc... Prečo na emakov všetci nadávajú? keď oni im nič nerobia? Toto je už FUCKING moc.... Potom mi napíšte do komentov čo si myslíte o tomto:

Jedina odpoved,jedine slovo

Najskor SoRRy a potom ZbOhOm

Jediny usmev a pohlad z oci do oci

Necakala ze vsetko sa takto skonci

Chcela viac aj ked to nemohla mat

Vedela aky je no nevedela sa ho vzdat

Pisala basne a smutok skryvala

Vecer plakala no s nim stastna byvala

Vsimala si vsetko,ako jej do oci pozeral,ako sa na nu usmieval

Nevedela preco sa tak chova,nikdy taky nebyval

Bol k nej mili a casto ju objimal

Netusila ze ju tajne miloval

City pred sebou skryvali a nikto nic nevravel

Kym jej raz ON cestu nezavrel

Vykaslal sa na nu ked mu citiy vyznala

Vsetko mu povedala,vsetko mu priznala

Odmietol ju a len kamaratku z nej chcel mat

Ona tomu neverila,nevedela sa ho vzdat

A mala pravdu,stale ju lubil

A ani neprestal,len sa zbabelo skryl

Vsetko bolo v poriadku no stale boli sami

Stale bludili medzi realitou a snami

Kym ju nesklamal

Vykaslal sa na nu,nevedela preco to spravil, preco sa tak spraval

Prosil ju o odpustenie a ONA pripustila

Hlupo mu doverovala a odpustila..

Spravil to zase a este dvakrat ONA

Uz nemala silu plakat

Zakazdym to iste,utesovanie a PREPAC

Vyhovorky a prosim uz neplac

Jej to nepomahalo a rastol v nej hnev

Kym nenastal ten osudny den

Povedala mu vsetko co ju trapilo

Chcela aby vsetko spät sa vratilo

Povedal ze to nejde,neda sa nic robit

Jej ostalo jedine,len SLZY ronit

Pohadali sa a ONA velmi trpela

Zakazdym plakala ked ho videla

Spytala sa ci ju este lubi

Povedal ze nie a jej sa rozpadli sny

Plakala a uz zit nechcela,nemala siííl

Vsetko za vinu si davala ked spominala na par peknych chvil

Dalej nevladala a zit nechcela

Vsetko tu po sebe nechala

Nemalo pre nu uz dalej zmysel tu byt

Na stenu krvou napisala ze uz NECHCE ZIT!

PoSLeDnY BoZk A VsEtKo KoLi CoMu Sa TrApiLa

NeMaLa Ho............

A TaK rAdSeJ sKoCiLa..........

Chalan: Miláčik, musíme sa porozprávať. Baba: Mišo, čo tým myslíš? Chalan: Niečo sa stalo.. Baba: Čo sa deje? Je to zlé? Chalan: Nechcem ti ublížiť, miláčik... Baba: *Dúfam že sa so mnou nerozíde, milujem ho tak moc.* Chalan: Miláčik, si tam? Baba: Áno som tu, čo je také dôležité? Chalan: Neviem, či by som to mal povedať... Baba: Už si s tým začal tak mi to prosím povedz. Chalan: Odchádzam... Baba: Miláik, o om to hovoríš? Nechcem, aby si ma opustil, milujem a. Chalan: Nemyslím tak, myslím že odchádzam aleko pre... Baba: Preo?Celá tvoja rodina žije tu. Chalan: Otec ma posiela do zahraničnej školy veľmi ďaleko. Baba: Tomu nemôžem uveriť. *Otec zdvihol druhý telefón a prerušil rozhovor s výkrikom: ERIKA!! čo som ti povedal o rozprávaní s chalanmi cez telefón!! Zlož to!* Chalan: Waw, tvoj otec znie naozaj šialene. Baba: Vieš aký je, ale nechcem aby si odišiel. Chalan: Neutečieš so mnou? Baba: Miláčik, vieš že by som išla, ale môj otec by zošalel! Chalan:To je ok, rozumiem...pochopím, snáď..Musím ti dnes večer nieo dať, pretože ráno odchádzam letom 1-80, takže ťa potrebujem vidieť teraz. Baba: Dobre, uvidíme sa v parku. Chalan: Tak za 20 minút. Stretli sa v parku, objali a on jej dal list. Chalan: Tu máš, to je pre teba, musím ísť. Baba: *Slzy, plač* Chalan: Miláčik, neplač, vieš že ťa ľúbim, ale musím už ísť. Baba: Dobre (Odchádza preč) Odišli domov, Erika číta list, ktorý jej dal. Je tam: Erika, už vieš že odchádzam. Vedel som že bude lepšie keď napíšem ako veľa pre ma znamenáš. .Pravda je že som ťa nenávidel a nikdy som ťa tak moc nemiloval. Si moja suka a na to nikdy nezabudni! Nikdy som sa o teba nestaral. A nikdy som sa s tebou nechcel rozprávať alebo byť pri tebe. Naozaj nemáš tušenie ako veľmi ťa nenávidím! Nikdy si nespravila to správne a nikdy si nebola tam kde si mala. Nemyslel som si že môžem niekoho nenávidieť tak ako nenávidím teba! A nikdy ťa už nechcem vidieť! Do konca života! Nikdy mi nebude chýbať bozkávanie s tebou, nikdy už nechcem byť rozmaznávaný! Nebudeš mi chýbať a to je sľub. Nikdy si nemala moju lásku a chcem aby si si to zapamätala. Suka! Mala by si si odložiť túto správu, lebo to bude asi to posledné čo odo mňa máš. Kurva! Tak strašne ťa nenávidím! Skoro sa s tebou už nebudem rozprávať. *Erika začala plakať, odhodila list do koša a plakala hodiny. ...Deň prešiel, je smutná, deprimovaná a cíti sa veľmi osamelá. Potom jej niekto zavolal... * Priateľ: Ako sa cítiš? Baba: Nemôžem uveriť tomu čo sa stalo! Myslela som že ma ľúbil! Priateľ: Ow, čo sa toho týka.. Mišo mi zanechal odkaz. Pred pár dňami. Mám ti povedať že sa máš pozrieť do vrecka v bunde. Baba: Hmm, dobre.. (Našla kúsok papiera v bunde) Je tam: Miláčik, dúfam že toto nájdeš pred tým než preítaš môj list. Vedel som, že tvoj otec to prečíta, tak som zamenil zopár slov... Nenávisť = Láska, Nikdy = Vždy, Suka = Miláčik, Nebudem = Budem. Dúfam že si to nebrala vážne pretože ťa ľúbim z hĺbky srdca a bolo to tak ťažké opustiť ťa. Baba: Oh bože! Mišo ma miloval! Musel mi to vložiť do vaku keď ma objal. Priateľ: Heh dobre ale musím ísť.. Zavolaj mi neskôr. Baba: *Šastná* Dobre, budem čakať doma na moju lásku kým mi zavolá! (Erika zapla tv) [Nečakaná správa] Let 1-80, lietadlo havarovalo.

Bolo na ceste do zahraničnej školy pre chalanov... (Vypla tv) O tri dni sa zabila pretože Mišo bol mŕtvy. Jej život už za nič nestál. Deň potom zazvonil telefón. Nikto nezdvíhal, bol to Mišo, zanechal odkaz: Tu je Mišo, myslím že nie si doma tak som zavolal aby si vedela že som nažive. Zmeškal som let, pretože som sa s tebou musel stretnúť, našastie žijem.

Bol to normálny deň, leto, slnko, všetci s úsmevom na tvári sa prepletali spletitými ulicami New Yorku. Viem to, z tej výšky je to vidieť. Stojím a premýšľam: "V živote by som chcela vyskúšať len jednu vec, a to zomrieť. Nie pre to, aby som cítila tú bolesť ale aby vyšlo na povrch, koľko ľudí by za mnou plakalo, koľko ľudom by som chýbala a aby som vedela, pre koho sa oplatí žiť. Ale ja viem pre koho určite žiť nebudem: Pre seba. Mám dosť tej bolesti zo zlomeného srdca, bolesti, že moji jediní priatelia ma odsudzujú len pre to, ako vyzerám. Čokoľvek spravím, spravím to zle. A keď sa mi už zdá, že to nemôže byť horšie, BANG a zase niečo skazím. Som len zbytočný člověk na tejto planéte, ktorý sa narodil len náhodou. Už ma tento život nebaví, stačí pozbierať kúsky odvahy a odraziť sa. Pocítim slobodu, potom chvíľa bolesti a potom sloboda už naveky… Stále rozmýšľam, či tu nie je niekto, kto ma má rád, preto tu už stojím tak dlho. Niektorí si ma už všimli a stoja pod Empire State building, rátajú slzy ktoré ma tak ťažia a padajú z mojich ubolených očí až k nim. Som opustená a sama, narodená, ale bezdôvodne, ponechaná na pospas osudu. Už nikdy nebudete počuť moje meno, ja nesiem všetku bolesť v srdci, som mladá a príliš slabá aby som to potlačila na správnu čiaru. Vraví sa, že nádej umiera posledná. No ja cítim, že ma pomaly opúšťa. V tomto momente nádej navždy zomrela. Posuniem sa, moje špičky už pozerajú dole, tam, kde bude o chvíľu ležať moje nevládne telo. O chvíľu budem poznať odpoveď na otázku, ktorú nevie vysvetliť ani veda. Pozbieram kúsky mojej odvahy a pustím sa dole vzdušným prúdom. Posledná vec, na ktorú pomyslím, je: Konečne som slobodná! Potom už cítim len neznesiteľnú bolesť a večnú slobodu…

Dievca sa opytalo chlapca ci si mysli ,ze je pekna a on odpowedal nie.

Opytala sa ho ciby s nou chcel byt navzdy a on odpowedal nie.

Potom sa ho opytala ci by plakal keby odisla a on odpowedal nie!

Powedala dost,odisla prec,slzy jej padali dolu po tvary.a chlapec ju chytil za ruku a powedal:

"Niesi pekna si nadherna,nechcem byt s tebou navzdy, ja potrebujem byt s tebou navzdy a neplakal by som keby si odisla... zomrel by som..